(25/05/22)
Bolo obdobie, kedy som bola ponorená v temných veciach – filmoch, knihách, faktoch. Čím horšie to bolo, tým viac ma to fascinovalo. Vraždy, krv, temné zákutia ľudskej mysle. Potom prišlo obdobie, kedy sa fascinácia zmenila na odpor. V každom som videla to zlé, každý v sebe mal to monštrum. Začala som sa vyhýbať veciam, ktoré som dovtedy konzumovala jedna radosť. Nechcela som mať pred sebou neustále pripomienky o tom akí sme a čoho sme schopní, už toho začalo byť dosť vo svete okolo, prečo sa do toho ponárať ešte viac.
A napriek tomu, keď som niekoľkokrát v kníhkupectve prechádzala okolo knihy s názvom “Prípad Thomasa Quicka – Ako sa rodí sériový vrah”, brnkalo to práve na túto dávnu fascináciu, ktorá napriek všetkému nikdy úplne neodišla. Vždy som k tej knihe znovu a znovu pristúpila, znovu ju chytila a znovu ju aj odložila s tým, že v období vojny, ktorej zverstvá na mňa doliehajú, si k nim nechcem pridávať ďalšími vraždami. Napriek tomu, zaujímavá obálka a netradičná zápletka – kedy vrah tentoraz vrahom nebol – ma nakoniec prinútila položiť ju na kúpny pult a odniesť domov.
Viac ako príbeh sériového vraha je to ale nakoniec príbeh najväčšieho švédskeho justičného omylu – alebo toho, ako sa zistilo, že najväčší švédsky sériový vrah nikoho nezabil. Tento fakt je známy už od začiatku, takže žiadne prekvapenia sa nekonajú, ak odrátame tie nad správaním vyšetrovateľov, prokurátora a ošetrovateľov. Celá kniha opisuje proces toho, ako to k niečomu takému vôbec dospelo a čo za tým bolo. Je to objemnejšie a podrobnejšie, ale ak niekoho zaujíma (hlásim sa) investigatívna žurnalistika, vraždy, právo a psychológia, tak zaujímavé čítanie. A dosť bizarné z toho pohľadu, že niečo také mohlo prejsť – ešte v tak vyspelej krajine. U nás by ma to prekvapilo menej.
Nevýhodou tejto knihy, napriek zaujímavej téme a dobre odvedenej práci v investigatíve, je repetitívnosť niektorých informácií, ktorá je rušivá. Prípadov je veľa, podrobností tiež a úplne jasnú časovú linku to nemá. Preto nielen, že nikto nechce čítať znovu to, čo čítal pred chvíľou, ale toto opakovanie čitateľa môže ľahko zmiasť a robí to knihu neprehľadnejšou. Boli tiež pasáže, ktoré som nevedela prestať čítať a boli pasáže, ktoré boli o niečo hluchšie. Napriek tomu, že moja pozornosť nikdy úplne neopadla, viem si predstaviť, že veľa ľuďom v týchto častiach a z týchto dôvodov môže povoliť až do nezáujmu a je to škoda. Viem, že Hannes zomrel počas písania knihy a možno aj to zaváži, ale nakoľko neviem, keďže neviem, čo z toho spracovať stihol on sám.
Tak či tak, bolo to veľmi zaujímavé čítanie a obdivujem dobre odvedenú prácu novinára. Pretože ak by ten perfekcionista posadnutý detailami do tohto prípadu nestrčil nos, doteraz by bol Thomas Quick najväčším vrahom Švédska. Kniha je ale fascinujúca aj pre veľa iných tém, než len jej vymysleného sériového vraha. Keď som totiž knihu nakoniec predsa len vkladala do svojho batohu, robila som tak aj preto, že mi to v tomto prípade prišlo bezpečné. Tento človek predsa vrahom nebol, tak to nebude v tomto ohľade ťažké čítanie, nie? Mýlila som sa však. Odhliadnuc od toho, že vraždy, ku ktorým sa priznal, sú stále opísané, boli tam iné veci, nakoniec snáď ešte znepokojivejšie, než čítanie o sériovom vrahovi.
Ako napríklad to, že tí skutoční vrahovia ďalej behali po slobode, kým ich zločiny boli ochotne pripísané v tomto ohľade nevinnému človeku. To, ako sa často nedá veriť systémom a ľuďom, čo nad nami držia ochrannú ruku. To, aké nespoľahlivé boli (a možno stále sú) niektoré liečebné praktiky a ako aj psychológovia a psychiatri sú len ľudia s vlastnými motiváciami a omylmi, vlastnými – možno občas netradičnými – fascináciami a zaujatosťami. To, ako nami manipulujú médiá, ako sú nám podsúvané kúskové informácie hraničiace s klamstvom, z ktorých si my tvoríme životné presvedčenia. To, k čomu dokáže človeka prinútiť vlastná myseľ, len aby iným prišiel zaujímavý, aby si ho konečne niekto všimol, aby nebol tak sám, a ako nakoniec naozaj každý z nás chce len nebyť zabudnutý a robí všetko pre to, aby sa to nestalo.
Až tak, že občas zo seba pritom spraví najväčšieho sériového vraha svojej krajiny.
Post a Comment