Recenzia: K Majáku - Virginia Woolf

05/12/22

Prvé, čo mi napadne zakaždým, keď budem premýšľať o tejto knihe, bude: čierny čaj a smútok. Vypila som ho nezdravé množstvo, kým som sa nechávala unášať myslami ľudí. Ten čaj aj tie myšlienky často zanechávali príjemnú, no horkú pachuť.

Nie je to ľahká kniha na čítanie. Bola to moja prvá skúsenosť s Virginiou a jej písaním. Neviem čo som čakala, ale keď som o tretej ráno začala čítať túto malú knižku, bola som odrazu veľmi náhle a veľmi kompletne stratená a zmätená. Netušila som, koho myšlienky čítam, rôzne vedomia sa zlievali a časová os bola pre mňa záhadou. V tomto je začiatok obzvlášť brutálny - stále mi príde ako najťažšia časť na pochopenie. Tak som to zavrela a o pár dní, keď som bola menej unavená, začala som znova. Keď som bola plne sústredená a pripravená na jej písanie, už to bolo oveľa jednoduchšie. Aspoň pre mňa - stále to nemusí byť pre niekoho iného ani na druhýkrát. A niekto iný možno nebude mať žiadne problémy, ale aj tak si myslím, že jej písanie možno objektívne označiť za ťažšie.

Druhýkrát som mala pocit, akoby som ležala v oceáne a nechala sa unášať vlnami, pričom každá šepkala o niečom inom. Zmena vĺn je takmer nebadateľná, ale naučíte sa ich rozoznať. Na túto knihu potrebujete pozornosť, no zároveň sa príliš nesústrediť a jednoducho... nechať sa ňou unášať. Imaginácia bola často krásna, filozofické a psychologické aspekty zaujímavé a bolo tam niekoľko citátov, ktoré ku mne prehovárali na akejsi hlbšej úrovni a zostali vo mne. Keď strávite pár nocí s niekoho myšlienkami, takmer nefiltrovanými, budú vám tie mysle chýbať, keď je kniha zatvorená a zostane ticho. Váš vlastný prúd myšlienok sa potom zdá byť ešte hlasnejší a je v ňom niečo iné - malé kúsky ich myšlienok, ktoré sa stali vašimi a zostali. Alebo boli vždy vaše, teraz ich len konečne počujete. Možno sme naozaj všetci len rôznymi časťami jedného spojeného vedomia – presne tak som sa cítila pri čítaní tejto knihy.

Read More

Review: White Nights - Fyodor Dostoevsky

06/01/23 

Imagine lying on your bed at three in the morning with your soul ripped open, your deepest feelings uncovered, your hidden and forgotten fears and hopes and dreams screaming loudly all around you and in between all that violence, a quiet peace is slowly enveloping you - feeling of being understood on a level deeper than you ever thought you could be… understood by a book, a character, an author.

Such a small thing this book, so short and yet hides so much inside of it. It was enough for me to see where both the genius and the devil of Dostoyevsky lies. He dives deep into the human soul and uncovers it smoothly, even against your will, making you face things you sometimes wish would remain buried. You both love and hate him for it, because you are finally understood, but left to pick up the pieces afterwards. 

Maybe that's just me, maybe you won't be so affected by this little thing. But for me it was something revolutionary - I had never related so deeply. The main character is a dreamer and I've spent most of my life in dreams, in various meanings, bad while sleeping, mostly good while being awake. Often, they were (and still are) a real problem for me: I would constantly stop listening to people, I would not pay attention to my surroundings, I wouldn't even properly live in reality, completely lost in my own imagination instead. It's like a drug, an addiction, colourful, exploding, joyful, something to hide in, something to save you, but at the same time making everything else dull and grey and pointless, shaping you into a walking corpse with a loud head and empty eyes. 

And it's not the only theme this book touches deeply upon. There is loneliness and melancholy, hopeless future and unrequited love. But the thing I appreciate the most - how the protagonist responded to it. I would throw this book into the face of all the incels of this world (and regret it's not thicker), because this is how you handle rejection. 

I can't imagine a better book to begin my year with. And if you ever want to give Dostoyevsky a chance, this is a good start. 

New favourite quote: “My God! A whole minute of bliss! Is that really so little for the whole of a man's life?”

Read More

Recenzia: Biele Noci - Fjodor Michajlovič Dostojevskij

06/01/23 

Predstavte si, že o tretej ráno ležíte na posteli s dušou rozpáranou dokorán, najhlbšími pocitmi odhalenými, zabudnutými strachmi a nádejami a snami kričiami všade okolo, a medzi všetkým tým násilím vás pomaly obaľuje tichý pokoj - pocit, že vám niekto porozumel na hlbšej úrovni, než ste si kedy mysleli, že by mohol... poruzumela vám kniha, postava, autor.

Táto kniha je taká maličká vec, taká krátka a predsa v sebe toľko skrýva. Stačila mi na to, aby som videla, kde leží génius aj diabol Dostojevského. Ponára sa hlboko do ľudskej duše a hladko ju odkrýva, dokonca aj proti vašej vôli, vďaka čomu budete čeliť veciam, pri ktorých si niekedy prajete, aby zostali pochované. Milujete ho za to aj nenávidíte, pretože ste konečne pochopení, ale za cenu toho, že musíte potom znovu pozbierať svoje kúsky.

Možno som to len ja, možno sa vás táto malá kniha až tak nedotkne. Ale pre mňa to bolo niečo prevratné – nikdy som sa necítila taká pochopená. Hlavná postava je snílek a ja som väčšinu svojho života som strávila v snoch, v rôznych významoch, zlých počas spánku, väčšinou dobrých počas bdenia. Často boli (a stále sú) pre mňa skutočným problémom: každú chvíľu som prestala počúvať ľudí, nevšímala som si svoje okolie, dokonca som ani poriadne nežila v realite, úplne stratená vo vlastnej fantázii. Je to ako droga, závislosť, farebné, explodujúce, radostné, niečo, v čom sa dá skryť, niečo, čo vás zachráni, no zároveň robí všetko ostatné nudným, šedým a nezmyselným, formuje vás do chodiacej mŕtvoly s hlasnou hlavou a prázdnotou v očiach.

A nie je to jediná téma, ktorej sa táto kniha hlboko dotýka. Je tu osamelosť a melanchólia, beznádejná budúcnosť a neopätovaná láska. Najviac si však cením to, ako na to hlavný hrdina zareagoval. Hodila by som túto knihu do čela všetkým incelom tohto sveta (a ľutovala, že nie je hrubšia), pretože takto sa má zvládnuť odmietnutie.

Neviem si predstaviť lepšiu knihu, ktorou by som začala rok. A ak by ste niekedy chceli dať Dostojevskému šancu, toto je dobrý začiatok.

Nový obľúbený citát: „Môj Bože! Celá minúta blaženosti! Je to naozaj tak málo za celý život človeka?“

Read More

Review: Kwaidan - Lafcadio Hean

(06/11/22)

Kwaidan: Stories and Studies of Strange Things, Lafcadio Hearn

I love Japanese culture and therefore may be biased when judging this book. Because even though I enjoyed this collection by Hearn, I can imagine some people being disappointed. The stories are strange indeed, often very short and many of them feel only like a piece of a story or someone telling you a story they had heard a long time ago and parts of it got lost along the way. 

For me it was ideal. Cold November nights and strange Japanese beings and spirits for company can create an interesting atmosphere. I enjoyed them especially because they were a little different from the ones we are used to here in the West. They could go from gore to melancholic, from curious to heartbreaking. Through folklore you can always get to know some roots of the culture (here the roots often being chinese) and even in my little country that is far from Japan, while reading, I felt like I'm sitting close to a fire with some wandering monk, telling stories about creatures that lurk around us in the shadows. They were very vivid and alive.

The second part of the book contained three essays on insects and some translated poetry. The part about butterflies was as beautiful as butterflies themselves. Suddenly all these random appearances of butterflies in anime made sense when you knew what they could mean for Japanese people. When it comes to the other two… to be honest, I never thought that I would enjoy reading about ants and mosquitos, but both carried either beautiful or interesting thoughts and were written well. 

This book created an atmosphere that I enjoyed and gave me some inspiration. Because of that I liked even those stories that felt only like a part of some bigger one - it made me think and imagine and want to write something inspired by it. 

So if you want to transport yourself for a few brief moments into different times, sit in some bamboo grove or visit a monastery and feel the presence of evil goblins, trees with souls or vengeful ghosts, this is your ticket. 

Read More

Recenzia: Kwaidan - Lafcadio Hearn

(06/11/22)

Milujem japonskú kultúru, takže môžem byť pri posudzovaní tejto knihy zaujatá. Pretože aj keď sa mi táto kolekcia od Hearna veľmi páčila, viem si predstaviť, že niektorí ľudia môžu byť sklamaní. Príbehy sú skutočne zvláštne, často veľmi krátke a mnohé z nich sú skôr ako iba časť príbehu alebo ako keď vám niekto rozpráva príbeh, ktorý počuli dávno a jeho časti sa časom stratili.

Pre mňa to bolo ideálne. Chladné novembrové noci a zvláštne japonské bytosti a duchovia za spoločnosť dokážu vytvoriť zaujímavú atmosféru. Užil som si tie príbehy najmä preto, že boli trochu iné ako tie, na ktoré sme zvyknutí u nás na Západe. Prechádzali od krvavých k melancholickým, od zaujímavých až po srdcervúce. Prostredníctvom folklóru môžete vždy spoznať korene kultúry (tu sú tie korene často čínske) a v mojej malej krajine, ktorá je ďaleko od Japonska, som pri čítaní tejto knihy mala pocit, že sedím pri ohni s nejakým potulným mníchom, ktorý rozpráva  príbehy o stvoreniach, čo na nás číhajú v tieni. Boli veľmi živé.

Druhá časť knihy obsahovala tri eseje o hmyze a preloženú poéziu. Časť o motýľoch bola krásna ako oni. Zrazu všetky tieto náhodné výskyty motýľov v anime dávali zmysel, keď ste vedeli, čo môžu znamenať pre Japoncov. Čo sa týka tých ďalších dvoch... pravdu povediac, nikdy som si nemyslela, že by ma tak bavilo čítať o mravcoch a komároch. Ale obe niesli buď krásne alebo zaujímavé myšlienky a boli napísané dobre.

Táto kniha vytvorila atmosféru, ktorá sa mi páčila a dala mi nejakú inšpiráciu. Preto sa mi páčili aj tie príbehy, ktoré mi pripadali len ako súčasť nejakého väčšieho - nútilo ma to premýšľať, predstavovať si a chcieť napísať niečo vlastné nimi inšpirované.

Ak sa teda chcete na pár krátkych okamihov preniesť do iných čias, sadnúť si do bambusového hája alebo navštíviť kláštor a cítiť prítomnosť zlých škriatkov, stromov s dušami či pomstychtivých duchov, toto je vaša vstupenka.

Read More

Recenzia: Malé básně v próze - Charles Baudelaire

(17/07/22)

Táto kniha je pre mňa veľmi špeciálna.

Kúpila som ju na blšom trhu, keď som bol veľmi mladá, fascinovaná tým, aká je ona veľmi stará. Bola v mojom vlastníctve roky a nikdy som ju celú neprečítala. Namiesto toho som ju počas života otvorila v náhodných chvíľach, prečítala pár viet a nosila tie útržky v sebe celé roky, vždy po čase pridávajúc nové. Predstavovala som si kto ju vlastnil, ako žil a ako zomrel. Inšpirovalo ma to k napísaniu celého vlastného príbehu a každá kniha, ktorá vás inšpiruje k písaniu, je výnimočná.

A to najlepšie na tejto malej knižke - niekto označil vety, ktoré sa mu páčili. Keď som čítala iba tie, mala som pocit, že spoznávam nejakého cudzinca z minulosti. Keď som sa knihu konečne rozhodla prečítať „poriadne“, podčiarkovala som vety tiež a často už boli označené alebo sa naše čiary stretli. Zdielala som ten čitateľský zážitok s niekým z minulosti, s niekým už pravdepodobne mŕtvym, ale v tých chvíľach veľmi prítomným. Usmievala som sa, keď sme zdieľali pocity ku kúsku starého písania, a predstavovala si, čo to bolo za človeka.  Bolo to čarovné a urobilo to z tejto knihy pre mňa niečo viac ako len knihu, takže je ťažké ju ako knihu hodnotiť.

Ale o jej obsahu poviem toto: nájdete tu emotívnu, krásne napísanú poetickú prózu, ktorá je často drsná alebo smutná, dekadentná alebo pesimistická a s pochybnou morálkou, ale nesie v sebe pocity o osamelosti, prírode a umení, ktoré sa dotknú vašej duše. Väčšinou sú to úvahy s temnými pravdami. Boli tam kúsky, ktoré boli zvláštne a nemôžem povedať, že som im úplne rozumela, ale nemám pocit, že účelom poézie je vždy jej rozumieť, je to skôr o tom, aby ste cítili a predstavovali si a presne to docielili. Boli tam aj také, ktoré som si zamilovala a to množstvo citátov, ktoré tu môžete nazbierať, je obrovské.

Takže aj keď sa o jej čítanie nebudete deliť s neznámym cudzincom z minulosti, môžete v nej nájsť niečo špeciálne.

Read More

Review: Paris Spleen - Charles Baudelaire

(17/07/22)

This book is very special to me. 

I purchased it at a flea market when I was very young, fascinated by how very old it was. It was in my possession for years and I never read the whole thing. Instead, at random moments in my life, I opened it, read a few sentences and carried those fragments inside me throughout the years, always collecting some new ones after a while. I would imagine who owned it, how they lived and how they died. It inspired me to write a whole story of my own and any book that inspires you to write is a special one.

And the best thing about this little book - someone marked the sentences they liked. Often reading only those, it made me feel like I was getting to know some stranger from the past. When I finally picked up the book and decided to read it “properly”, I also underlined sentences and often they were already marked or our lines would meet. I was sharing that reading experience with someone from the past, someone probably already dead, but very present in those moments. I could smile when we shared feelings for a piece of old writing and imagine what kind of person it was. It was magical and made this book something more than a book to me, so it's hard to judge it as one.

But about its content I will say this: you will find emotional, beautifully written poetic prose here, that is often harsh or sad, decadent or pessimistic and with questionable morals, but carries sentiments about loneliness, nature and arts that will touch your soul. Mostly reflections with dark truths underneath. Some pieces were just strange and I can't say I fully understood them, but I don't feel like the purpose of poetry is to always understand it, it's more about making you feel and imagine and they did just that. There were also some that I loved and the amount of quotes that you can collect here is enormous. 

So even if you won't share this book with a stranger from the past, you can find something special in it.

Read More