12/01/23
Táto kniha pre mňa bola re-reading a odhliadnuc od všetkého ostatného, hlavná vec, prečo sa k Murakamimu vraciam znova a znova, je určitý pocit, ktorý v jeho dielach nachádzam. Je to ten istý, ktorý často cítim aj v živote, ale je ťažké ho pomenovať a niekedy aj zachytiť. Ale v jeho knihách na mňa vždy čaká, aj keď nie sú dokonalé alebo sú (ako tu) menej dobré ako niektoré iné jeho diela, alebo príbeh nie je najsilnejší alebo tam nie je vôbec, a niektoré témy sa neustále opakujú, je to aj tak akoby som nikdy nemohla byť sklamaná, pretože ten pocit je tam vždy, čo je pre mňa najsilnejšia vec na jeho knihách a tá, na ktorej mi najviac záleží. Prirovnala by som to k upokojujúcemu nihilizmu – veľa sa toho nedeje alebo na tom veľmi nezáleží, veci sú zvláštne a život je nostalgický a ide ďalej, takže jediné, čo môžete urobiť, je užiť si svoje špagety alebo svoju jazzovú platňu naplno.
Predtým, ako som čítala jeho prvé knihy, mala som za sebou viacero iných od neho a pamätám si, že som si myslela, že aj keď je to stále on a tie knihy majú v sebe rovnaký pocit, sú o niečo „menej“ ako ostatné. Čo dáva zmysel, keďže tu len začínal svoju kariéru. Teraz som mala podobné pocity, ale druhýkrát som si to užila viac, keďže som už vedela, čo môžem očakávať – alebo lepšie povedané: neočakávať – a len som si pri ceste vlakom užívala atmosféru. A jeho knihy vždy majú atmosféru. Zanechajú ma ponorenú v nostalgii, kým sedím v kuchyni, pijem kolu a premýšľam nad životom.
Hear the Wind Sing je krátka knižka a príbeh akosi chýba, ale je to aj pekný (a doslovný) úvod do jeho písania. Ukazuje základ toho, aká je väčšina jeho kníh, takže nie je najhoršie ňou začať, ak si ho chcete prečítať, ale nečakajte nič strhujúce. Možno si len otvorte chladené pivo, príliš nad tým nepremýšľajte a užite si ten pocit.
Post a Comment