(14/11/22)
Čítanie tejto knihy nezabudnem.
Urobila som tak asi v najlepšom možnom čase – koncom septembra, keď svet ovládli nostalgickí duchovia, keď mi baristi začali posypávať cappuccina škoricou a keď som prvýkrát od zimy vybrala kabát zo šatníka. Poviem to stokrát, ale pre mňa je zážitok z čítania rovnako dôležitý ako samotná kniha a tento som milovala: neskoré jesenné noci, unavené oči o štvrtej ráno, polnočné večere croissantov a strapcov hrozna. Vždy som si dala ceruzku za ucho, pripravená podčiarknuť väčšinu knihy, počúvala tichú klasickú hudbu v pozadí a občas si do poznámok napísala úryvky roztrúsených myšlienok. Nútilo ma to neustále premýšľať, znovu viac písať a za to som tú knihu zbožňovala. Celé to obdobie čítania malo veľmi špecifickú atmosféru a aktivity s ňou spojené, ktoré budú v mojej mysli a spomienkach navždy spojené. A bude mi to chýbať.
Rovnako ako mi bude chýbať atmosféra samotnej knihy, jej morálne skazené postavy, Hampden, vidiecke sídlo a jednoducho celé to trávenie času tam a s nimi všetkými. Aj keď to je banda… no, banda. Povedať, že tá kniha človeka “pohltí” sa nezdá úplne správne, pretože to sa dá povedať o každej knihe a táto nebola úplne pohlcujúca, mala skôr veľmi špecifický proces... čoho. Očarovania? Zhypnotizovania? Fascinovania? Posadnutia? Úprimne neviem, ale je tu možnosť, že sa vám stane to isté a budete v nej žiť. Budete sa prechádzať po tom kampuse, jesť tie nedeľné večere, bude vám zle od žalúdka z alkoholu alebo ich činov, uvidíte postavy živé a jasné cez Richardove zidealizované oči, a keď to bude preč, nebude ľahké sa cez to dostať, bude vám to chýbať a budete to chcieť späť bez ohľadu na to, aké zlé to občas bolo. Bude to ako život, ktorý ste prežili a potom ho stratili.
Kniha to nie je dokonalá a určite je pomalá - veľmi pomalá. Aspoň v dvoch bodoch som sa sama seba pýtala: „A čo budú robiť po zvyšok knihy?“. Ale vždy je tam niečo a niekedy to samo o sebe nie je veľa, ale stačí to pre nich a pre ich každodenný život, ktorého ste súčasťou, keď sledujete, ako sa pomaly rozpadá, budú to fascináciu a zvedavosť a núti vás to čítať . A neberte ma zle, “pomalé” mi vôbec nevadí, v pomalom sa vyžívam, takže to bolo pre mňa v poriadku, ale niekoho to môže zaskočiť, ak očakáva niečo iné. A teraz, keď sme pri „očakávaniach“: táto kniha je v mojom “plánujem prečítať” liste už desaťročie. Keď k tomu pridáte všetok ten rozruch okolo, môžem vám povedať, že ak som niekedy mala OČAKÁVANIA (áno, veľmi veľké), bolo to teraz. A musím povedať, že to nebolo to, čo som očakávala, ale zároveň... to bolo presne to. Je to zvláštne a ťažko sa to vysvetľuje, takže to nechám veľmi neužitočne len pri tom. Tiež popis je trochu klamlivý, aspoň pre mňa, pretože prvý riadok – „pod vplyvom ich charizmatického profesora” (tak to je v angličtine) – ma prinútil očakávať, že bude ten profesor oveľa prítomnejší a vplyvnejší než bol, a to ma možno mierne sklamalo. Chcela som viac hlbokých rozhovorov, viac učenia, viac... všetkého. Stále si nie som istá, či si kniha zaslúži päťhviezdičkové hodnotenie, ale zážitok z jej čítania si ho zaslúži (pre mňa).
Úprimne, mám problém opísať tú knihu a udržať pritom svoje myšlienky zrozumiteľné a už sa mi nechce, tak vám dám len náhodné úryvky mojich dojmov. Snáď si z nich niečo poskladáte:
s touto knihou sa ponáhľať, svojím spôsobom mi príde ako poézia - mala by sa čítať vlastným tempom, často pomaly, niekedy po útržkoch a treba to precítiť, inak to nemusí byť skvelý zážitok / postavy sú hrozné, ale aj očarujúce, ale aj hrozné a chcete sa s nimi priateliť, ale tiež sa od nich držať čo najďalej a možno ich niekedy aj zabiť alebo im dať aspoň jednu päsťou a možno aj jednu pusu/ niektoré citáty sú také dobré, že chcem zomrieť / kniha vám ukáže očarujúcu krásu krásy a potom veľmi pomaly a s hrôzou ukáže, aké je nekrásne milovať krásu pre krásu samotnú, pretože krása často nie je to, čo sa pod ňou skrýva... chápete?/ mala na mňa zvláštny efekt, kedy som dostala to, čo som vždy chcela – mať svoju elitnú skupinu priateľov, mať hlboké rozhovory o mytológii a ľudskej povahe a klasike, štipka morálnej korupcie, pekný život na univerzite a dostatok peňazí na to aby som mohla žiť slobodne a dekadentne - a potom ma prinútila to vôbec nechcieť. alebo to možno stále chcieť, ale viac... správnym spôsobom. tá kniha... ah, ako to vysvetliť? (môžem to vymazať, keď nájdem správne slová, ale nebudem to robiť, aby som utvrdila svoju zmätenú dominanciu). neukáže vám, čo by ste mali robiť a ako sila priateľstva všetko prekoná a ako je vražda jendo veľké nie a láska je taká jednoduchá. namiesto toho vám dá túto krásnu vec poskladanú zo všetkého pokrúteného a tým vám ukáže, že toto nie je to, čo by ste naozaj chceli. aj keď si myslíte, že je, nie je, je to zlé a keď takto žijete, čaká len bolesť a vina a nič dobré a možno by ste tak radšej nežili. zdanlivo urobí všetko pre to, aby bola tá korupcia krásna, len aby tým zdôraznila, aká je vo svojom jadre nepekná. no, to nie sú úplne tie správne slová, ale sú to slová a postačia/ už sú to dva mesiace a stále občas premýšľam nad touto knihou. má v sebe dojmy, ktoré pretrvajú, ale ako som už povedala, to, čo je pre mňa skutočne večné, je zážitok z jej čítania.
Táto kniha sa nedá zhltnúť.
Túto knihu si musíte vychutnať.
